PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Aktívna existencia mnohých „tiež-umelcov“, ktorí so svetobornými nápadmi prišli až ako druhí (a samozrejme to už-už mali na jazyku), sa viac-menej napĺňa momentom, kedy holé šírenie odkazu vlastných vzorov už nepostačuje na to, aby ostali pre publikum aj naďalej príťažliví. K čomu obvykle logicky dochádza veľmi skoro. Američania A STORM OF LIGHT sa však vďaka osobe Josha Grahama tejto fáze vyhli a od počiatku budili skôr dojem ticho rešpektovaného telesa. A také sa na poslucháčsku kategorizáciu „kapely toho týpka z NEUROSIS“ spoliehať nemusia. Prišli, videli a v povedomí komunity vyznávajúcej alternatívne hudobné hodnoty sa presadili. Podobnosť s Cézarom čisto náhodná.
No a v tom povedomí treba, pokiaľ možno, ostať. Aj preto je minuloročný výplod v rozpätí štyroch rokov už tretím v poradí. A bodaj by som mohol častejšie písať, že vôbec nie je zbytočný. Zmena je život a posun býva pre väčšinu uznávaných hudobníkov nevyhnutný. Osobne som sa však po prvom kontakte s „As The Valley...“ tváril kyslo. Úvodné oťukávanie totiž fanúšika predsa len čitateľnejšieho predchodcu vôbec nepresvedčí, že dostane, čo chce. Kto si napr. zvykol na rozložité, tiahle hudobné plochy, musí zmeniť systémové nastavenia. Struny sa totiž aktuálne znásilňujú trochu inak. Je cítiť snahu o dynamickejší prejav, tým pádom si ťažkopádnu hypnotizujúcu rytmiku užijete zriedkavo. Prvé husle hrá hutný sludgový podklad, hrubozrnné riffy a prekvapivé sóla prinášajú minule nevídanú živelnosť.
A preto vám slabá hodinka v spoločnosti zamyslených Američanov pripadá v pravom zmysle slova zábavná, aj keď sa naďalej chce tváriť seriózne. A úspešne - celkový doomový charakter diela nie je potlačený. Výskyt takéhoto prípadu je vlastne zriedkavý – na vašej momentálnej nálade závisí, ako obe tváre „As The Valley...“ spracujete a ktorá z nich vo výsledných dojmoch zanechá hlbší dojem. Nakopnú vás úderná „Missing“ či bezstarostne pôsobiaca „Leave No Wounds“ zrána do nového dňa, alebo je vám bližšia „apokalyptická“ poloha, akú Američania predvádzajú v „Destroyerovi“? It´s up to you.
Posledná zmienená napokon ukazuje, ako na novinke do seba všetko pekne zapadá. Pustiť si túto tklivú singlovku len tak nazdarboh samostatne a prepracovať sa k nej serpentínami tracklistu pozorným počúvaním za pokojného nedeľného podvečera, to sú dve sakramentsky odlišné veci. V prvom prípade síce skladba ako „stand-alone“ rádiovka bezpochyby obstojí, no až kompletný album odhalí, že je ideovo aj atmosféricky poplatná konceptu. Tento dojem zrejme budí aj vďaka umiestneniu za pocity úzkosti vyvolávajúcu plazivú druhú polovicu „Black Wolves“. Tandem, ktorý si spolu s ťaživou „Death´s Head“ a jej bzučiacimi gitarami zaslúži byť označený za jadro kolekcie.
Najväčšou zbraňou nahrávky je však postupné upúšťanie „arómy“. Jednak spočiatku ide o tie situácie, kedy ste v pokušení všetko ukončiť, no nespravíte to, lebo správne tušíte, že najbližší zaujímavý moment už je za rohom. No a potom, tzv. „wow-efekt“. Ten sa nezjaví zrazu, no za odmenu ani neodíde tak, ako rýchlo by inak prišiel. Huby po daždi síce rastú, no tiež si ich musíte nájsť. Pocit, že počúvate skvelú, nápaditú nahrávku, vo vás postupne dozrieva a v budúcnosti ju vždy budete do prehrávača vkladať so vzrastajúcou istotou očakávaného zážitku. Čo by všakovaká (post-)moderná háveď dala za to, aby sa o nich toto písalo!
No a najlepšie na tom je, že zájazd nekončí okamihom, kedy štruktúra celého diela konečne prestane prekvapovať a podchvíľou miznúce pamäťové stopy sú nahrubo obkreslené. Nevedomky ste si predplatili viac. „As The Valley...“ je spočiatku trpezlivý spoločník, dá vám čas. A neskôr sa z neho vykľuje album, ktorý má predpoklady stať sa nedielnou súčasťou vašej užšej zbierky. To je tá, na ktorú sa obrátite, ak od dobroty netušíte, čo by ste tam tak dnes strčili. Sami si zrátajte, koľko takých máte. A ostatnému albumu Grahamovcov následne vytvorte zodpovedajúce miesto pri stole.
Na to by vás tak bolo! Pekne prečítať...
8 / 10
Josh Graham
- gitara, spev, syntezátory
Domenic Seita
- basgitara, spev
BJ Graves
- bicie
Joel Hamilton
- modulárny syntezátor, wurlitzer
hostia:
Jarboe
- spev
Nerissa Campbell
- spev
1. Missing
2. Collapse
3. Black Wolves
4. Destroyer
5. Wretched Valley
6. Silver
7. Leave No Wounds
8. Death´s Head
9. Wasteland
As The Valley Of Death Becomes Us, Our Silver Memories Fade (2011)
Primitive North (split s NADJA) (2009)
Forgive Us Our Trespasses (2009)
And We Wept The Black Ocean Within (2008)
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.